Niekto hľadá výhovorky, niekto cesty
Doba nepraje pretekom a niekedy sa motivácia k tréningu ťažko hľadá. Ale to neplatí o Davidovi mätonohom, ktorý minulý víkend vystúpil na zjazdovke Kouty nad Desnou zjazdovku 8848 m, čo je výška najvyššej hory sveta Mount Everestu.
S Davidom spolupracujeme už 2. rokom a na svojom konte má niekoľko úspechov - 2. miesto na závodu Israman, 3x sa stal víťazom slovenského závodu Winterman a niekoľkokrát získal pódiové umiestnenie na dlhom triatlone.
A ako sme už v úvode napísali, sú ľudia, ktorí hľadajú výhovorky, prečo tréning nejde, David patrí medzi tých, ktorí si na tréningu hľadajú to dobré a dobro ním rozdávajú. A o to práve minulý víkend išlo.
Davide, prezradíš nám, o čo minulý týždeň išlo?
Ja by som začal tým, ako to celé vzniklo.
Keď sa nám postupne zrušili preteky Triatlon North Africa a Isramen, premýšľal som, ako sa zničiť aspoň trosku zmysluplne. Keďže som takmer celú zimu stál na skialpy, napadlo ma, že sa pokúsim o tzv. Everesting, a aby to nebolo len o prázdnych výstupoch a zjazdoch chcel som to s niečím spojiť. Pri jednej spoločnej vychádzke s kamarátom som o tom začal hovoriť s kamarátom a ten navrhol, že venuje za každý nastúpané meter 10 Kč - čo bolo takmer 100 tis Kč pre niekoho, komu by tieto peniaze mohli pomoct. Na takéto ponuky sa jednoducho nehovorí nie! Nakoniec som vybral dve rodiny.
Hneď na to sme sa spojili s Luckou Mahdalová, ktorá robí pre mesto Zábřeh, z ktorého pochádzam, propagáciu na sociálnych sieťach a poprosili ju o pomoc. Tá sa okrem propagácie tohto podujatia vrhla aj na založenie zbierky. S jej nesmiernym odhodlaním sme sa zbierkou mohli cca 2 týždne pred akciou vyjsť oficiálne von.
Ako si sa na to pripravoval a ako dlho?
Tohtoročnú zimu som napospol strávil na ski alpech. Tuto aktivitu spoločne s bežkami zaraďujem posledné roky do zimnej prípravy viacmenej miesto cyklistických vychádzok, pretože u nás je to s tými podmínkama pre cyklistiku zložitejšie. Aby som teda povedal pravdu, pripravoval som sa celú zimu.
Ako prebiehala samotná výzva?
Vstával som už vo 3:50, ľahko som raňajkoval kašu Pelupa. Nachystal som 14 bidonu ionťáku, 20 tyčiniek a gélov dohromady. K tomu som so sebou nejaký vývar a čaju. A s tým všetkým som vyšiel do kúta, aby som v 5.15 vyrazil na prvý výšľap.
Celý deň tam so mnou bola kopa ľudí, vrátane Lucky a jej manžela Jiřího Mahdal, ktorý to všetko zdokumentoval, vrátane videa. Prišlo sa za mnou veľa kamarátov, ktorí si napríklad jeden alebo dva výstupy so mnou dali. Ale najviac výstupov, asi 10, ich sa mnou ďalej Roman Fisnar, ktorý je okrem iného záchranár u Horskej služby tu v Koutech. Má skvelú fyzičku, takže to s ním išlo veľmi dobre. Občas ale nastali chvíle, kedy som kvôli tempu musel chodiť sám, aby som sa moc nezdržiaval. Ona sa potom každá chvíľa navyše nazbiera a ku koncu by to bolo poznať.
A aby som nezabudol. Posledný 1,5 výstupu so mnou išla aj moja žena, ktorá sa aj s deťmi za mnou prišla tiež pozrieť.
Mal si krízu?
V podstate ani nie. Akurát ten posledný pol výstup sa mi už urobilo zle - asi zo zimy a miešanie jedla, ktoré mi vozili kamaráti. Ale inak to utieklo strašne rýchlo.
Ako dlho ti teda nakoniec trvalo nastúpiť tých 8848 metrov?
Vo finále ma to stálo 14 hodín a 25 minút. To je hrubý čas aj s pravidelným svlíkáním a oblíkáním podľa toho, či som práve vyliezol alebo slez. Inak čistý čas pohybu bol 12 hodín.
Krízu som v podstate ani nemal. Akurát na tie posledné výstupy, na ktoré ma sprevádzal žena, sa mi urobilo zle. Ale za to si môžem aj tak trochu sám. Ono ten deň bola dosť veľká zima, -11 ° C, čo bol jeden faktor a druhý bol, že som urobil dietetickú chybu. Ale keď ono nešlo odolať všetkým tým koláčikom, ktorí mi kamaráti priviezli na prilepšenie.
A ako si sa teda v priebehu dňa inak stravoval?
Mal som to naplánované jednoducho: každú hodinu 1 gél, 1 tyčinku a 1 ionťák + som dopĺňal niečo naviac. V 1. dvoch výstupoch mi ale všetko zamrzlo a potom som namiesto tekutého ionťák mal ľadovú triešť. Ale riedil som to čajom, prípadne som si to mohol ohriať v zázemí horskej služby, kam ma pustil kamarát Roman.
Tiež som dopĺňal AC Salts, ktoré som dopĺňal v priebehu dňa. Zhruba po 2 tabletkách po troch výstupoch a od polovice dňa som začal jesť kofeínové tablety X-RIDE.
Keď sa na to dnes pozrieš, čo je horšie triatlon alebo toto?
Z hľadiska času je toto dlhšie. Ale nezávodil som, takže som to mal ako sobotňajší výlet. Nemusel som ponáhľať domov. Akurát sem musel stihnúť večer rozprávku s mojimi babami. Ale vo finále to nebolo tak ťažké, ako som si myslel. Tam nie sú žiadne otrasy a hore sa ide sklzom a dole sa ide. A tempo som si mohol určovať ja. Ťažko sa to porovnáva, keď to nebol preteky a ani som na to nemal nejaký čas. Takže toto bolo rozhodne pokojnejšie.
