ČO U NÁS #TANKUJE PROLETÁK?

Petra Letaka môžete poznať ako skvelého MTB pretekára a popredného českého enduro jazdca. Ale má aj druhú tvár: Peter je totiž v civilnom zamestnaní právnik vo poznáme advokátskej kancelárii eLegal. Ak vás teda zaujíma, ako sa dá skĺbiť povolanie právnika a MTB jazdcov na špičkovej úrovni, tak si prečítajte náš rozhovor.

Peter, čo bolo skôr? Bicykel alebo práva? Ako sa právnik dostane ku kolu?

Určite kolo! Takže je to skôr "ako sa cyklista dostane na práva". Rodičia nás so starším bratom vždy viedli k vzdelaniu, za čo im spätne moc ďakujem. Historicky máme práva v rodine: dedko bol právnikom a má sesternice tiež. Ja sa pre štúdium na právnickej fakulte rozhodol niekedy v druhom ročníku gymnázia, kedy som si zapísal voliteľný predmet "Právo". Sprvu sa mi na tom páčilo, že je to taká "exaktná veda", keď zákon niečo hovorí, neexistuje iná cesta. To som si aspoň vtedy myslel, dnes by som o tom ale vyhlásil úplný opak :).

Ako dlho jazdíš a čo ťa k tomu priviedlo?

Na bicykli som začal jazdiť už ako malý prcek. Sprvu to bolo ale skôr odrážadlo. Prvé naozaj pekné kolo prišlo asi v 10 rokoch a bolo z Mountfieldu. Bolo modrej a malo také silné rúrky. Myslel som si, že je to preto, aby vydržalo skákanie. Doteraz si na neho pamätám a tiež si veľmi dobre spomínam, že už vtedy som hľadal každý obrubník, o ktorý by sa dalo poposkočit.

Asi v 12 rokoch ma potom vzal starší brat na BMX dráhu v Řepích. Bola to dráha postavená z hliny, plná umelých skokov a klopených zákrut. No, a od tej doby sa to so mnou viezlo a táto dráha sa stala na ďalších pár rokov mojím druhým domovom, ale aj pohrebiskom niekoľkých kôl, nespočetných cyklistických komponentov a v neposlednom rade aj miestom, kde sa mi podarilo si zlomiť niekoľko kostí.

Systematicky som sa začal na bicykel pripravovať ale až od mojich 19 rokov. Vtedy som pretekal vo šprintérske disciplíne zvanej fourcross (4x) a v 22 rokoch následne začal s enduro preteky. Musel som teda upraviť tréning zo šprintérske disciplíny na niečo, čo je skôr podobné vytrvalostné disciplíne.

Dá sa skĺbiť tvoje povolania s tréningom? Ako často trénuješ?

Aj keď to nie je vždy úplne jednoduché, zatiaľ to ide. V našej kancelárii máme veľmi mladý kolektív a všetci moji kolegovia sa venujú nejakým mimo pracovným aktivitám. Máme tu vášnivé motorkárov, instagram influencery v oblasti zdravia a fitness alebo cestovaní. Kolegovia vrátane nadriadených cťou "work-life balance" pravidlá, a možno aj preto sa do práce stále tešíme. Výhodou povolanie právnika v našej kancelárii je i možnosť home-officu alebo tzv. Neobmedzené dovolenky a ďalších firemných benefitov. Môžem si teda čiastočne upravovať časový harmonogram podľa potrieb.

Ako často trénuješ?

Mám medzi 15 - 25 hodinami tréningu týždenne. Podľa toho, v akej fáze roka sa nachádzam. Jeden deň v týždni mám spravidla úplne voľno. Zvyšné dni aspoň jeden, niekedy aj dva tréningy denne. Práca má ale prednosť. Preto, keď sa toho v práci stretne viac, je potreba to upraviť. Vlastne ma občas prekvapuje, ako niekedy stres z práce dokáže negatívne ovplyvniť regeneráciu a chuť trénovať. Teda práca so mnou taky niekedy "cvičia", ale to pozná asi každý.

Trénovať chodím prevažne ráno pred prácou (posilňovňa, plávanie, behanie, rotoped ...) a niekedy aj večer po práci. Teraz už je dlho svetlo, takže sa dá ísť po práci na chvíľu aj na bicykel. Ale v zime som trávil pomerne veľa času na rotopede alebo na valcoch, čo obzvlášť večer po práci býva dosť na moral.

Máš nejaký svoju obľúbenú destináciu na tréning? A máš nejaký tip na to, kam vyjsť jazdiť do zahraničia?

Obľúbenou destináciou bude určite Finale Ligure v Taliansku, kam jazdím každý rok pred sezónou trénovať a trochu sa rozjazdiť. Jazdí sa tu aj svetový pohár v endure a úroveň miestnych trailov tomu zodpovedá. Dlhé a mnohokrát aj technicky náročné trialy, ktorých obdoba sa v našich podmienkach hľadá ťažko. Všetko je navyše doplnené o neustály výhľad na more z priľahlých hôr talianskej Ligúrie. Je to určite aj môj tip na zahraničné výlet pre každého nadšeného horského cyklistu.

Úplne najkrajšie destinácií, na ktoré som mal možnosť sa prejsť na bicykli, ale bude Northstar v severnej Californii USA, alebo preslávený Whistler v Kanade. Ale to už je od nás trochu z ruky. Obe destinácie sú úplne iné a niečím úplne výnimočné. Určite by som sa do Kanady a USA ešte rád s okolo niekedy vrátil. Miest k objavovaniu je ale na svete veľa!

Ty si okrem iného aj inštruktorom MTB kurzov Trail Guide? Čo ťa na tom baví a ako také kurzy prebiehajú? Sú to kurzy pre začiatočníkov, alebo by mal už človek mať nejaké skúsenosti?

Celý projekt Trail-Guide ma hrozne baví! Nie sú to iba kurzy, je to budovanie bikové komunity, poznávanie nových ľudí s rovnakými záujmami, výchova mladšia generácia atď. Páči sa mi na tom hlavne to, že zatiaľ čo ja som sa základy na bicykli musel naučiť sám niekde na BMX dráhe, čo ma stálo dosť zlomenín a moje rodičia peňazí, účastníci kurzov sa môžu to isté pod vedením skúseného guida naučiť rýchlo, bezbolestne as menšou spotrebou materiálu :). Hoci som sa považoval za celkom skúseného jazdca, sám som si počas jednotlivých lekcií osvojil niekoľko nových zručností, alebo odstránil pár zlých návykov na bicykli.

Kurzy sú rozdelené podľa úrovne jednotlivých účastníkov. Svoje si teda nájde ako úplný začiatočník, tak stredne pokročilý, alebo aj slušne vyjazdené biker, ktorý chce len zlepšiť technikov skokov alebo sa naučiť nejaké triky na bicykli na zemi. Projekt Trail-Guide už funguje nejaký piatok a chlapci, ktorí stoja na jeho čele, vypiloval jednotlivé kurzy aj výcvikové metódy na základe spätnej väzby takmer k dokonalosti. Vyskúšať kurz teda odporúčam každému, kto chce svoje zručnosti na bicykli posúvať ďalej a nechce sa to učiť spôsobom "pokus - omyl", ako ja za mlada.

A čo iné koníčky máš alebo už nič iné nestíhaš?

Povedal by som všeobecne, že šport patrí medzi moje koníčky. Zároveň ale nejde stále len sedieť na bicykli. Takže robím rád čokoľvek, u čoho sa trochu spotím. Jediné, na čo mi mimo šport zostáva aspoň trochu času, je rodina a priateľka. Priateľka to má so športom našťastie nastavené podobne ako ja, takže často spájame spoločný čas a športovanie dohromady.

Ako zástupca spoločnosti Penco sa ťa nemôžem nespýtať, aké naše produkty máš najradšej a či máš treba nejakú radu, ako ich používať?

Používam veľa produktov Penco. A to hlavne kvôli ich kvalite a dobrej chuti. Ak by som si však mal vybrať tie najobľúbenejšie, tak to budú Jelly Bar, proteínové tyčiky, hlavne čokoláda - Toffee, a práve Pelupa.

Jelly Bar určite pretože so zložením blíži klasickým gélom. Používam je prevažne v závode, kde mám pocit, že skutočne niečo jem, nie ako u klasického gélu, a zároveň sú aj chuťovo výborné. A tým, že sú skladné, tak sa ich zmestí do vrecka veľa a keď na ne spadnete, nevytečie vám do vrecka.

A mojou tajnou radou je mať dostatok Penco AC Salts tabletiek pri závode  vo vrecku a každú hodinu si brať jednu a predchádzať tak strate minerálov, kŕčom a náhlemu prepadu energie, čo sa mi v minulosti stávalo často a nevedel som prečo.

Robíš pri dopĺňaní energie rozdiel v tréningu a závode?

Určite áno. Pri tréningu sa snažím používať viac klasickú stravu, pretože v tréningu nehrá rolu žiadny stres. Mám čas na to si zastaviť a v pokoji sa najesť, čo v závode urobiť nemôžem. V tréningu do seba zároveň nechcem dostať naraz príliš veľa energie a chcem, aby sa telo snažilo a hľadalo si iné zdroje energie. Trebárs vlastné tukové zásoby.

A počas závodu je to potom úplne obrátene. Chcem prijať čo najväčšie množstvo energie v čo najlepšie stráviteľnej forme a čo najmenej zaťažiť tráviacu sústavu a celé telo distribúciou živín. Chcem využiť maximálnu možnú mieru energie prevažne pre preteky a nie na trávenie, v čom mi produkty Penco skvele pomáhajú. Keby som mal dať teda príklad: V tréningu si Jelly Barka dám len vtedy, keď príde kríza. V závode naopak, aby kríza neprišla vôbec :).

Keď už hovoríš o pretekanie: na aký závod spomínaš najradšej a na ktorý by si najradšej zabudol?

Začnem odzadu. Určite sa v našich kruhoch rozpráva a asi ešte chvíľu bude o mojom prvom závodu na svetovom pohári v endure. Ten som absolvoval v roku 2017 v okolí mesta Millau vo Francúzsku. Ťažké dva dni tréningu v daždi, na ktoré nadväzovali ďalšie dva dni pretekanie. Ako inak než zase v daždi. Predposledný deň som tam mal celkom veľký pád a večer mojej stehno vypadlo, ako keby ma do neho kopol kôň. Vôbec som nevedel, do posledného dňa nastúpim. Nakoniec som preteky dokončil, ale bol to krst ohňom a zároveň motivácia do ďalšieho tréningu. Kamaráti rozpráva, že keď ma videli štartovať do poslednej RZ (posledný meraný úsek), vyrazil som zo štartu, mával s okolo z jednej strany na druhú a prakticky stál stále na mieste. Bolo vidieť, že som toho mal plné zuby.

A najlepšie preteky bol asi môj úplne prvý enduro závod v Sušici na Šumave. Nič som od toho nečakal, nemal som žiadne ambície, vlastne som nevedel, do čoho idem. Na štarte bolo okolo 300 jazdcov. Po dojatie do cieľa som sa ani nepozeral na výsledky, odhadoval som sa niekde v polovici štartového poľa. Keď som si cestou domov zobrazil výsledky a zistil som, že som bol 8. v elite a pod sebou som mal niekoľko zvučných mien, celkom ma to potešilo. Nasledujúce dva roky som v Sušici vždycky obsadiť TOP 5 na MČR v endure.

Na tieto preteky preto veľmi rád spomínam. Snáď čoskoro pribudnú ďalšie fajn spomienky.

A sme u konca. Viem, že je ťažké niečo tento rok plánovať, ale máš na tento rok nejaké plány alebo sny?

Závodné sezóna sa plánuje pomerne skoro. Už niekedy na začiatku zimy. Veľa závodov má skoré deadline na prihlásenie. Sezóna je teda "už naplánovaná" pomerne dlho a v štandardnom režime. Niekoľko českých a niekoľko zahraničných závodov celkom niekde okolo 10 - 15 závodov za sezónu. Tak uvidíme, koľko ich nakoniec absolvujem. Snáď všetky.

Inak sa ale určite teším na svetový pohár v La Thuile v severozápadnej Taliansku. Je tam úžasný výhľad na okolité stále zasnežené Alpy a potom na ďalšie preteky svetového pohára v Canazei. Rovnako v Taliansku.

České závody ale majú tiež svoje. Určite nevynechám závod v okolí Lipna organizovaný Michalom Prokopom. Nie sú tam síce tak vysoké kopce, ale o to lepšie je tam kúpanie po pretekoch :).

Peter, moc ďakujem za rozhovor a prajem úspešnú sezónu.

Taky moc vďaka za rozhovor a vidíme sa niekde na bicykli! #tankujpenco